reklama

Moje Camino Santiago 2017 - časť 5. - Nový priateľ strieda starého.

Keď po roku spomínam na moje Camino tak spomínam na ľudí ktorých som stretol..čítam zápisky a na niektoré bolesti si už ani nespomínam..možno by som mal písať častejšie..ale takto..takto sa cítim stále na Ceste..Camino mám v duši.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Zvony odbíjajú nový deň.
Zvony odbíjajú nový deň. 
Žltá - Camino Santiago; Červená - Camino Lebaniego..kúsok zdieľame spoločnú
Žltá - Camino Santiago; Červená - Camino Lebaniego..kúsok zdieľame spoločnú  
Ďalší deň v raji (bez irónie).
Ďalší deň v raji (bez irónie). 
Tunel pre pútnikov.
Tunel pre pútnikov. 
Vitajme v Astúrii.
Vitajme v Astúrii. 

Deň 12.
Ráno sme rýchlo zjedli spoločné raňajky, ktoré nám pripravili správcovia Albergue. Nie veľmi príjemné nočné podmienky (predsa len cca 50 ľudí v jednej miestnosti nie je nič moc na spánok, keďže aspoň polovica chrápala, postele vŕzgali,..lamentovať by sa dalo donekonečna) kompenzovali príjemný ľudia, aspoň ja na toto miesto spomínam s láskou..možno preto že som tu strávil príjemné chvíle so Stevom..možno preto že boli ku mne milý, možno... Po raňajkách som sa rozlúčil so Stevom so slovami "Večer sa uvidíme", a pre istotu som dodal "Hope so." Stihol ma ešte nahovoriť aby som si dal bundu do dažďa - trošku mrholilo a nakoniec sám vyrazil v kraťasoch a sandáloch..vraj hádam to nebude tak zlé :-) beťár. Nakoniec vyšla Stevova verzia a dnes som nezmokol..teda zmokol, ale len z potu pod bundou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Od rána ma Camino viedlo po asfalte, kus cesty zdieľalo Camino Santiago spoločnú cestu s Camino Lebaniego ktoré vedie z San Vicente de la Baruquera do Santo Toribio de Liébana. Križovatka týchto ciest bola značená akoby náhodne..na výraznej červenej značke Camino Lebaniego bola akoby nič nakreslená žltá šípka..hlavne že tam bola :-). Dnes na mňa čakal vstup do ďalšej Španielskej provincie - Astúrie. Po prekročení hranice sa zmenilo aj značenie, mušla zrazu znamenala niečo iné, to čo pred kilometrom znamenalo vpravo, teraz znamenalo vľavo. Našťastie som o tom vedel zo sprievodcu. Treba si dať na to pozor. Ešteže šípka stále znamenala to isté.. Hneď po vstupe do Astúrie som sa do nej zamiloval..krásna krajina, Camino vedie pútnikov pomedzi divoko sa pasúce zvieratá (nič sa nebojte, sú za plotom), úžasné jogurty (Asturiana) a krásne výhľady..na moje unavené nohy nemohlo nič zapôsobiť lepšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Camino v rozkvitnutej Astúrii.
Camino v rozkvitnutej Astúrii. 
Llanes..tak blízko a tak ďaleko.
Llanes..tak blízko a tak ďaleko. 

Samozrejme..ani dnes sa to nezaobišlo bez nadávok na sprostú náturu, keď som opäť chcel prejsť veľa..najhorší bol koniec, strašne unavený cestou zbitý som pozeral do navigácie v ktorej sa môj dnešný cieľ - Llanes stále približoval, keď tu, kde sa vzala, tu sa vzala - šípka vpravo ukázala. Povedal som si OK, budem poslušný a poslúchnem...nebudem sa vracať k bolestným spomienkam..napíšem len toľko že to bolo o 90 minút viac ako podľa navigácie..čo už. Najhoršie na tom všetkom bolo že Llanes bolo stále na dohľad..a stále sa zdalo, že je rovnako ďaleko.

Nakoniec som sa predsa len (akoby zázrakom) dostal do mesta, kde som chytil druhý dych (čítaj "strach o posteľ úradoval") a rozbehol som sa ako drak..podobne ako v Santillana del Mar, do Albergue v ktorom sme sa mali stretnúť so Stevom..žiaľ, keď som sa k nemu blížil tak som videl že pred Albergue stojí kopec ľudí, a keď som vošiel dnu tak sa moje obavy potvrdili..povedali mi že nemajú miesto..a mám ísť do Albergue na stanici..ako keby som vedel kde to je.. Našťastie som si držal v hlave iné Albergue, ktoré bolo relatívne neďaleko a vrátil som sa tam..v recepcii sa na mňa hospitalero usmial a povedal, že má voľnú poslednú posteľ..akurát pre mňa..od únavy som sa takmer neusmial. Skvelá správa bola tiež že Albergue ponúkalo pranie zdarma, čo som dnes nutne potreboval. Postretal som tam známych z predošlého Albergue a tiež Rafala..ktorý sa nášmu stretnutiu veľmi potešil. Najedli sme sa spolu a dohodli spoločný cieľ na zajtra. Naplánovali sme si nedeľných 32-33km držím nám palce aby sa podarilo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Výhľad z Albergue v Llanes.
Výhľad z Albergue v Llanes. 

V štvorposteľovej izbe som stretol angličana ktorý ide Camino pospiatky - na otázku "Prečo?" povedal že mal lacný spiatočný let zo Santanderu..Camino je pospiatky náročné, ani sa nečudujem, navigácia je nulová, značenie nejestvuje. Pred spánkom si ešte všetci spolubývajúci z izby s udiveným krútením hlavou poťažkali môj batoh.

Ešte dnes si pamätám aký som bol ten deň unavený..nevládal som nič..a z mesta, ktoré je zjavne pekné, lebo tam bolo veľa turistov, si pamätám len to čo som videl z okna izby.

Albergue má okrem prania ešte jeden bonus v cene - raňajky..sú síce na 08:00 a ja mám veľmi veľké pokušenie pospať si dlhšie a zjesť ich..

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Denníkový zápis: "Záver bol veľmi pekný, pastivny v lese a potom pohľady na mesto a pobrežie zhora. Len to bolo strašne zdĺhavé, a ku koncu už zaznelo aj pár nadávok "Kedy sa to skončí." atď."

Je mi smutno že sa mi nepodarilo stretnúť sa v Llanes so Stevom. Niekto by povedal "osud", ja poviem však: "Boh to chcel ináč, mal a stále má so mnou plán." lebo vďaka tomu, že som sa nezmestil do plánovaného Albergue som sa náhodou dostal do iného..kde sa moje cesta ešte viac zaplietla s cestou iného človeka a spolu s ktorým sme došli do Santiaga.. Neskôr sme sa ešte stretli na mieste o ktorom by som to v Llanes nepovedal že ho na mojej ceste navštívím..ale o tom až neskôr.

San Vicente de la Barquera - Llanes
45,72km
+944/ -958m
10:46

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Opustený kláštor.
Opustený kláštor. 
Jedno z prekvapení na Camine.
Jedno z prekvapení na Camine. 
V Ribadesella.
V Ribadesella. 
Albergue..konečne.
Albergue..konečne. 

Deň 13.
Ráno som sa pozbieral okolo 7 z postele..zvesil som si veci zo sušiaka v záhrade a keďže boli ešte vlhké tak putovali rovno na batoh. Už som si zvykol že moje ponožky a rôzne iné súčasti odevu a bez hanby aj pododevu sa hompáľajú na mojom batohu ešte pol dňa po praní. Neviem ako to riešia ostatný, ale takto ovešaného som nestretol takmer nikoho..

Pri vstavaní z postele som oželel raňajky a rozhodol som sa radšej vyraziť skôr..aby sa neopakoval môj včerajší problém s hľadaním postele. Kľúčom k tomu bol cieľ etapy - mimo hlavných etapových cieľov. Šťastie s fasovanými raňajkami ma však neminulo keďže všetci skôr odchádzajúci dostali namiesto raňajok na stôl raňajky do ruky. Svoj raňajkový balíček som zjedol ešte na schodoch pred Albergue, však prečo to pchať do batohu a niesť váhu navyše :-P.
Camino ma za Llanes viedlo krásnym pobrežím, povrch sa menil z asfaltu na poľnú cestu a späť na asfalt z ktorého sa opäť stávala poľná cesta a tak dookola. Pred Ribadesella ma začala čertovsky bolieť ľavá noha..vôbec netuším prečo..je pravda, že som si dal ráno bandáž na obe kolená, a možno mi to nejak obmedzilo krvný obeh..a možno to bolo niečo iné. Bezodkladne som na bolesť aplikoval moju tradičnú kúru - rozchodenie a silnú bolesť som nechal niekde v Ribadesella, ostala len menšia, taká "štandardná". Deň ubehol vcelku pokojne, až na príhodu so spolupútnikom v Ribadesella ktorý sa ma uprostred mesta snažil presvedčiť že sa musím vrátiť späť lebo miestne albergue je už plné..nechcel si dať vysvetliť že ja idem predsa, ako vždy, ďalej... Posledné kilometre boli bolestné.. nič sa mi nechcelo a jediný svetlý moment popoludnia bola navigácia v telefóne ktorá mi prekvapujúco ukázala že do Albergue mi ostáva už len 1,2km namiesto predpokladaných 5km.

V Albergue na mňa čakal Rafal ktorý je tu už od 14:00, je pravda že vyrazil skôr ako ja, a nemal prestávku..fotím..mám väčší batoh..no aj tak musím priznať že je o 1h rýchlejší ako ja.

Neskôr sa tu na môj vkus začína zhromažďovať až priveľa známych tvári z predošlého Albergue, to sa mi nestáva, z rozhovoru sa však dozvedám že plánovali ostať v Ribadesella ale nebolo tam pre nich už miesto. Toto Albergue je prvé na mojom Camine v ktorom netiekla teplá voda..sprchovanie sa vďaka tomu stáva bolestným zážitkom.. Je mi ľúto pútnikov ktorý prišli až za búrky, nie je to bohviečo zmoknúť denno denne..

Na zajtra som si naplánoval vstať o 6:00, plánujem prenocovať v Albergue ktoré má len 8 postelí, tak uvidím ako to celé dopadne..

Llanes - San Esteban de Leces
38,07km
+627/ -547m
08:37

Deň 14.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Krásny východ slnka..ako odmena za predošlé dni.
Krásny východ slnka..ako odmena za predošlé dni. 
Camino zaliate svetlom vychádzajúceho slnka.
Camino zaliate svetlom vychádzajúceho slnka. 
Kravy tiež putujú..
Kravy tiež putujú.. 
Sila oceánu dokáže uchvátiť.
Sila oceánu dokáže uchvátiť. 
Opäť sa vyberám...
Opäť sa vyberám... 
...v ústrety dažďu.
...v ústrety dažďu. 
Aj daždivé počasie...
Aj daždivé počasie... 
...má svoje čaro.
...má svoje čaro. 
Konečne som našiel prístrešie na obed.
Konečne som našiel prístrešie na obed. 
Mraky trošku ustúpili..aj dážď ustal.
Mraky trošku ustúpili..aj dážď ustal. 
Večera u Montse.
Večera u Montse. 

Ráno som dodržal to čo som si včera večer sľúbil, vstal som o 6:00 a možno aj o pár minút skôr. Pri spoločných raňajkách sme sa ešte s Rafalom narýchlo ponad stôl dohodol na spoločnom cieli a vybehli sme, Rafal skôr, a ja za ním. Odmenou za skoré vstávanie mi bol úchvatný východ slnka, samozrejme, zdržal ma, niečo som nafotil..ale tie najkrajšie zábery ostali v mojej pamäti.. S novou energiou z krásneho zážitku som vyrazil ďalej.

Camino sa dnes stáčalo k pobrežiu, opäť cez nejaké bráničky, ktorých zmysel som teraz docenil, za jednou z nich na mňa čakali kravky ktoré si tiež išli svoju časť Camina, iné zas stáli niekde obok. Za kravkami ma dobehol Sven (z Nemecka ktorého stretávam už niekoľko dní) a jeho súputník. Predbehli ma počas jednej z mojich fotoprestávok. O pár krokov ďalej som ja opäť predbehol ich, bolo to však asi najmä vďaka tomu že oni nekráčali ale raňajkovali v nejakej kaviarni. Neskôr som ich však už nestretol..krátko po tomto (jednom z mnohých) posledných stretnutí som zbehol k ceste kde som videl Rafala ako vchádza asi o kilometer ďalej do lesa. Išiel som teda za ním, s myšlienkou na to že ho možno dobehnem. Nebolo mi to však súdené, keďže som došiel k neznačenej križovatke, rozhodol som sa ísť vpravo hore, 6. zmysel mi hovoril že moje rozhodnutie je nezmysel ale..tvrdohlavosť robí svoje. Nakoniec sa však názor môjho 6. zmyslu potvrdil keď som sa predieral pomedzi popadané stromy miešané s papradím a s myšlienkou na to že by som Camino rád dokončil podľa plánu a nie niekde v lese som sa otočil a vrátil sa na križovatku z ktorej som cez les počul veľa nemčiny.

Už za okamih začalo opäť popŕchať, jeden z kolegov mi hovoril, že to idú kvapky z mora (trošku fúkalo od mora)..pozrel som na neho "ok" pohľadom, keďže more bolo od nás asi 200-300m a obliekal som si bundu ďalej. Po zvyšok daždivého dňa ma Camino viedlo po pobreží, cez mestá, dediny, lesom a hlavne po asfaltovej ceste. Zrazu, kde sa vzal, tu sa vzal..na jednej, opäť neznačenej križovatke ma 6. zmysel (tento krát som ho poslúchol) viedol vpravo..po pár pohľadoch som tým smerom ktorým som sa nevybral som videl v diaľke nejakého súputníka v čiernom..vravím si "OK, hádam idem dobre" a išiel som ďalej. Pridal som, ako som tak videl že ma dobieha..ego nepustí :-D. On však pridal tiež a keď bol na 5 krokov odo mňa tak som videl, že je to Rafal..skoro som spadol na zadok. Naposledy som ho videl keď vchádzal do lesa, v ktorom som sa stratil a tu zrazu bol za mnou..no drahý Rafal sa stratil tiež, a dnes sa mu to podarilo 2x. Zvyšok dňa sme išli spolu, rozprávali sa o motivácii, o rodine, o cieľoch na Camine...spolu sme došli do Albergue. Toto Albergue je jedno z najlepších v ktorom som na mojom Camine bol, vedie ho Montse, má ho v svojom dome ktorý celý posvätila pútnikom, preto aby mohla byť s mladými ľuďmi. Je to veľké poslanie aj veľká obeta. Len málokto to vie skutočne doceniť. V tomto Albergue som stretol prvého rodáka na Camine, Laciho z Kežmarku ktorý je tu od včera a ide Camino pospiatki na bicykli. V dlhšom rozhovore, po dlhom čase v slovenčine, som sa dozvedel že Albergue využíva na ubytovanie len občas a nejde skutočné Camino. Podľa mňa však šiel niečo viac, keďže vyrážal z domu na bicykli, prešiel Balkán, Taliansko, Francúzko, Španielsko, Maroko a teraz ide "možno" domov..aj tento večer vyrážal po oprave defektu ďalej.

Poobede sme si zdriemli, a po tomto osviežujúcom spánku sme sa zúčastnili na večeri ktorú nám pripravila Montse..všetko toto zaobstaráva denno-denne len z dobrovoľných príspevkov pútnikov a samozrejme z vlastných peňazí. Až mi je ľúto že nás tam bolo len 5 pútnikov ktorý mohli Montse prispieť. Túto noc som konečne spal na normálnej posteli - nebola poschodová, cítil som sa ako doma :-) doma u Montse.

Dnes večer som sa rozhodol že ďalej nepôjdem cez Gijon, ako som bol pôvodne na 70% rozhodnutý ale že to zajtra, na križovatke Camino Primitivo a Camino Norte zvrtnem do Ovieda a potom späť na Norte. Prečo? rozhodol som sa ostať s Rafalom ktorý chcel ísť do Ovieda a videl som na ňom že by ho potešilo keď by sme v podobnom štýle ako doteraz (stretneme sa večer v Albergue, porozprávame, a dohodneme spoločný cieľ na zajtra) putovali ďalej...

San Esteban de Leces - Villavicosa
34,35km
+738/ -779m
08:16

František Miškovič

František Miškovič

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek obyčajný - 4 končatiny + hlava. Zoznam autorových rubrík:  Krížom-krážomCamino Santigo 2017SúkromnéTaliansko 2015Nezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu