reklama

Moje Camino Santiago 2017 - časť 1. - Vitaj na Camine Ferino ;-)

Viac menej úspešne sa mi podarilo prejsť plánovanú trasu, a ešte aj o niečo viac, postupne sa budem snažiť napísať takmer všetko na čo si spomeniem..alebo to čo som si zapísal a nie je to moc súkromné (rozumej trápne). Deň 0.- 2.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Deň 0.

Cestou na letisko v Krakowe som bol v akomsi tranze, fakt idem? je to realita? Mám pocit že veľa vecí vnímam ináč ako ostatný, proste to beriem tak ako prichádza a mal som pocit že sa teším málo. Musím sa však úprimne priznať že moje oči zvlhli pri rozlúčke s ľudmi ktorý sú mi najbližší, myslím však že som to úspešne zakryl v tme :-D.

Rozlúčková selfie s veľkým bratom na letisku ;-) bolo niečo po polnoci tak buďte prosím láskavý k našim výrazom :-D
Rozlúčková selfie s veľkým bratom na letisku ;-) bolo niečo po polnoci tak buďte prosím láskavý k našim výrazom :-D 

Už na letisku v Krakowe som si všimol nejakých spolupútnikov, teda jeden bol skôr "pútnik" ako pútnik, neskôr ho prezradila selfie tyč na letisku v Madride :-). No a na letisku v Biarritz sa to len tak hemžilo pútnikmi ktorý všetci smerovali do Saint-Jean-Pied-de-Port (SJPdP) na Francúzku cestu. Moje kroky však smerovali inde - katedrála v Bayonne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Oblaky nad pobrežím z lietadla... k tomuto len ";-)" neskôr sa dozviete prečo.
Oblaky nad pobrežím z lietadla... k tomuto len ";-)" neskôr sa dozviete prečo. 
Katedrála v Bayonne.
Katedrála v Bayonne. 

 V katedrále má svoje informačné miesto aj "Asociácia priateľov svätojakubskej cesty" (alebo tak podobne) podľa informácii ktoré som našiel na internete "úradujú" od 11.04. do 30.09. v čase od 09:00 - 12:00 a 15:00 - 18:00. Či je táto informácia správna neviem, každopádne, ja som tam našiel ich pracovníka ktorý mi veľmi ochotne poradil. Som mu veľmi vďačný za všetky informácie ktoré mi poskytol. Bol veľmi ochotný, jeho angličtina bola dosť dobrá, a tiež mi poskytol zoznam ubytovní na Severnej ceste, som presvedčený že takýto zoznam má v šuplíku pre všetky trasy. Na moju otázku či je po ceste asfalt sa prudko zamyslel a odpovedal: " Often (Často, hojne)." netušil som či je to informácia na zajtra alebo na celé Camino. Platilo to však pre obe otázky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pôvodný plán som mal začať pešo už z letiska, no let trošku meškal, pasová kontrola tiež urobila svoje tak som musel ísť MHD z letiska ku katedrále kde som si plánoval prevziať Credencial (pas pútnika) a popýtať sa na nejaké veci o trase. V autobuse boli všetci pútnici z letiska a dosť sa udivovali keď som vystúpil nie na vlakovej stanici (odkiaľ všetci išli do SJPdP ale oveľa skôr niekde uprostred mesta. V duchu som im poprial "Buen Camino" a šiel som si po svojom.

Z katedrály som sa vybral na prehliadku mesta, a neskôr do hotela ktorý som mal rezervovaný na prvú noc. Hotel mi prišlo ako dobré riešenie, keďže som noc strávil cestovaním a teda som chcel niečo dospať a zároveň bol môj vyvolený hotel bližšie k Španielsku ako občasné alebergue v Bayonne ktoré bolo (z tohto dôvodu na moje šťastie) v deň môjho príchodu zatvorené. Podľa informácii od uja v katedrále som mal nasledujúci deň dve možnosti: 1. ísť rovno do Irunu (Španielske mesto hneď za hranicou) a absolvovať 35km, 2. ísť do Saint-Jean-de-Luz a absolvovať prvý deň 20km. Zvolil som si samozrejme prvú možnosť :-D čo tam nejakých 35km pre junáka z Oravy v najlepších rokoch :-D. Po tom ako som si prešiel mesto do sýtosti, som sa vybral k hotelu, ktorý bol blízko letiska a čakalo ma prvodňových pár km. Niekde v polovici ma chytil poriadny lejak, môj prvý a nie posledný na Camine. Kým som si povedal "Ok, naozaj prší (a zdá sa neprestane) je čas dať si bundu a pláštenku na batoh." tak som poriadne zmokol. Cestou do hotela som trochu poblúdil..takže sa moja cesta sa natiahla aj s prechádzkou po meste na 12,44km (áno celú cestu som si meral prejdenú vzdialenosť, čo by som to bol za chlapa ;-) ). Po poobedňajšom vyrovnávacom zdriemnutí som sa vybral nákúpiť potraviny na ďalší deň a potom hajde do postele. Žiadna cestovná horúčka sa nekonala, od vyčerpania z posledných dní a hlavne z posledného dňa som padol mŕtvy do postele.
Bayonne - Biarritz
12,44km
+367m/ -315m
3:20:36

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Deň 1.

Prvá žltá šípka.
Prvá žltá šípka. 

Ráno sa mi (ako vždy) nechcelo vstávať, no premohol som sa, hodil som batoh na chrbát (teda skôr vyteperil, ale hodil znie lepšie :-D ), spolu s jedlom a vodou sa to vyšvihlo na 17kg a to už je niečo čo "poteší" hlavne s myšlienkou že mám pred sebou 1 000km a ťažko odhadnuteľný počet dní ho budem musieť niesť.

Selfie s prvou "mušľou" musí byť.
Selfie s prvou "mušľou" musí byť. 

Pôvodne som plánoval nasledovať googolacký GPS počas celého dňa a na Camino sa napojiť až v Španielsku, no ujo v katedrále mi povedal že Camino prechádza cez Bidart (ďalšie mestečko) a tam sa naň môžem napojiť. Tak som aj urobil. Cesta viedla spočiatku po poľnej ceste a lesom čomu som sa tešil, neskôr som sa však opäť vrátil na asfalt, tomu som sa tešil už menej. Camino nie je vo Francúzku značené veľmi dobre. Často krát sú to len takéto malé mušličky ako môžete vidieť na fotke za mnou na stĺpe. Neviem či je ľahké sa stratiť, no mne sa to úspešne podarilo :-D.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Saint-Jean-de-Luz
Saint-Jean-de-Luz 

Najlepšie na celej trase bolo to že cesta do Irunu bola značená troma trasami - Oficiálne Camino, nejaká cesta horami a pobrežná cesta. Všetky boli značené nejakým iným odtieňom žltej. No neviem či je vo Francúzku bežný pútnik žena alebo kto, ale ja som si ten správny odtieň akosi zabudol zapamätať, takže som sa opäť stratil v Saint-Jean-de-Luz a namiesto toho aby som nasledoval Camino som šiel po pobreží, čomu som bol vlastne rád, konečne som sa dostal na dosah oceánu kvôli ktorému som si vybral severnú cestu.

Pobrežie na trase zo Saint-Jean-de-Luz do Hendaye.
Pobrežie na trase zo Saint-Jean-de-Luz do Hendaye. 

Výhľady boli uchvacujúce, hlavne pre mňa - vnútrozemca. Takže som si vychutnal obed s výhľadom, miestnymi turistami ktorý si prišli na podobný obed a išiel som ďalej. Cítil som všetko možné len nie chuť do kráčania :-D no ale o tom to je - dostať sa zo svojej komfortnej zóny, prekonať svoje hranice a ísť ďaleko za ne.

    Smer IRUN, už len pár km.
Smer IRUN, už len pár km. 
Na hraničnom moste - oficiálny začiatok Camina del Norte v Španielsku (Mám odtiaľto aj selfie, no to by už bolo moc keby som bol na každej fotke).
Na hraničnom moste - oficiálny začiatok Camina del Norte v Španielsku (Mám odtiaľto aj selfie, no to by už bolo moc keby som bol na každej fotke). 

Na začiatku Hendaye som stretol pár na bicykloch ktorý si vo vozíku ťahal malé deti. Takýto ľudia si zaslúžia náš obdiv, toto je niečo čo sa len tak nevidí, bez ohľadu na krajinu. Nájde sa dosť ľudí čo sa vydajú na dovolenku bicyklom, ale s malými deťmi to chce odvahu.

V Hendaye som si prvý krát siahal na rezervu svojich síl, a začínajúce mrholenie mi na nálade nepridalo. Vedel som že je to už len pár kilometrov, no aj tak, cítil som že som si na prvý deň naložil toho dosť, je však mojím dobrým zvykom splniť plán, a neplánoval som to zmeniť prvý deň na Camine, no ako by to bolo ;-). Po príchode na hraničný most som však pookrial, urobil pár fotiek (aj selfie ktoré ostávajú v súkromnom archíve :-D ). Dovliekol som sa do prvého Albergue na mojom Camine kde ma privítali ako mimozemšťana s údivom že som to dal za jeden deň, moja appka nakoniec ukázala že som prešiel 39,96km. Z čoho som bol aj sám prekvapený, keďže dovtedy som za deň toľko nikdy neprešiel, ani s malým batohom, nie to ešte s veľkým, k tomu som si trekingové palice tento deň ešte niesol na batohu, ráno som si povedal že to má byť rovina a nebudem ich potrebovať (v preklade, lebo som blbec :-D ). Na izbe som bol s chalanmi z USA (totálne ukecaný, išiel Norte druhý krát tento rok aj celkovo), Belgicka (mierne zmätený) a Španielska (bez prívlastku). Diskusia sa niesla na rôzne témy, no nečakal som že hneď prvý deň zakopnem o niekoho kto bude súrne zháňať marihuanu (samozrejme na medicínske účely). Večer som stihol ešte doplniť zásoby na ďalší deň, uvariť nejakú polievku, oprať oblečenie a hajde do postele.
Biarritz - Irun
39,96km
+635m/ -677m
9:13:57

Deň 2.

Ráno som pozbieral veci zo sušiaka ktoré samozrejme počas nočného dažďa neuschli (samozrejme že som ich sušil pod strechou, no vlhkosť robí svoje). Takže ma čakalo prvé, ale určite nie posledné dosúšanie vecí na batohu.

Za Irunom.
Za Irunom. 
Stále za Irunom.
Stále za Irunom. 

Vyrážal som ako druhý o 6:22 (doma vstávam asi o hodinu neskôr..áno, úžasná dovolenka :-) ) po raňajkách v "donativo" cene za albergue. Donativo v takom štýle že mi bolo povedané, tu je kasička do ktorej môžete niečo hodiť, keď som asi 2min nič nehádzal tak mi ju ukázali prstom, možno som sa tváril nejako neinteligentne, bolo to spôsobené únavou, dúfam že bežne vyzerám rozumnejšie :-D. Môj verejný plán bolo prejsť dnes 26km do San Sebastian, tajný 36km do Oria. Za Irunom som sa chvíľu obiehal s nejakým ujom, nejak sme sa však stratili na najbližšom kopci.

Pasai - čakanie na trajekt.
Pasai - čakanie na trajekt. 
Pasaia
Pasaia 
San Sebastian - Donostia.
San Sebastian - Donostia. 

Už si nepamätám či on ušiel mne alebo ja jemu, a asi je nám to obom jedno. V mojom sprievodcovi sa písalo že niekde jestvuje skratka aby sme sa nemuseli trepať na kopec, ja som sa však rozhodol že skratku nebudem hľadať a na kopec sa vytrepem (opäť junák z Oravy). Všetci ostatný však zvolili skratku keďže som ich veľa dobehol pri čakaní na trajekt, teda bol to skôr člnok, a naopak na kopci som nestretol takmer nikoho. Na druhom brehu sa bolo potrebné opäť vyškriabať na kopec, za ktorým čakal San Sebastian (Donostia - v jazyku Baskov). Toto je vzorec pre celé Camino del Norte - vyškriabať sa na kopec, ísť chvíľu (či už dlhšiu alebo kratšiu) po kopci a potom opäť dolu k pláži a potom zas hore, no našlaktrafenie. Cestou som sa dohodol so spolubývajúcim (Belgičan) z Irunu že by sme mohli ísť spolu do Oria, keďže bol len obed a nemalo zmysel čakať na druhý deň v San Sebastiane, poprosili sme jednu spolupútničku ktorá hovorila Španielsky aby nám obtelefonovala rezerváciu v albergue. Chvíľu som kráčal s Belgičanom, potom mi však na mega dlhých schodoch ušiel, predsa len on mal o 10kg ľahší batoh a to urobilo svoje. Spolu sme však došli do San Sebastian kde sme chceli dať pauzu, stihol som si však len sadnúť na lavičku, vybrať paradajku z batohu a spustil sa taký mega lejak že som si nestihol ani obliecť bundu, a už som bol mokrý. San Sebastian som teda videl len spopod kapucne a s prázdnym žalúdkom. Tesne za mestom samozrejme prestalo pršať a čakal ma opäť výstup na kopec, na ňom bola tabuľa ktorá mi ukázala ako môj sprievodca klame - podľa knihy malo byť do Oria zo San Sebastianu 8km, podľa tabule to malo byť ešte 14km a to som bol už kus za mestom..s myšlienkou "hups" som na to kukal, lebo práve informáciou že je to len 8km som presvedčil Belgičana že sa do Oria oplatí vybrať, však je to len kúsok :-D no kúsok a trochu.

Občerstvovačka - asi pol hodinu pred ňou mi došla voda. Takže som bol veľmi vďačný.
Občerstvovačka - asi pol hodinu pred ňou mi došla voda. Takže som bol veľmi vďačný. 

Pri občerstvovačke pár km za mestom ma dobehol Belgičan s tým že si všimol tabuľu, našťastie nevyzeral nejak nahnevane, len trošku neisto či na to má. Povzbudil som ho so slovami - máme len jednu možnosť a to ísť ďalej, ísť späť totižto nemá zmysel.

Konečne Orio, aj keď aspoň na tabuli.
Konečne Orio, aj keď aspoň na tabuli. 

Orio stále neprichádzalo a ja som bolo opäť viac a viac unavený. Cestou sa našiel čas akurát na zjedenie jednej proteinovej tyčinky, ponáhľali sme sa do albergue, keďže rezervácia bola platná len do 16:00 a nám to tam vychádzalo len tak tak. Takže som letel čo to dalo, stratil som Belgičana, predbiehal Nemcov, Maďarov, psy aj mačky :-D. Orio som vyzeral za každou zákrutou. Keď som videl tabuľku so vzdialenosťou 3km do Oria tak som nevedel či sa mám tešiť že vidím tabuľku so vzdialenosťou 3km do albergue alebo plakať lebo je to ešte 3km, radšej som sa teda vydal ďalej, a ešte aj tu ma čakalo jedno dole-hore. Čo už, treba prejsť to čo nám Camino ponúka, keďže som pár km pred tým mudroval že nie je iná možnosť len ísť ďalej. Do ubytovne som dorazil 16:45 (rezervácia ešte stále platila), Belgičan 15 minút za mnou, počas týchto mučivých 15 minút som sa pokúšal presvedčiť hospitaleru že tam máme rezerváciu, keďže som si však nepamätal Belgičanovo meno tak som sa s ňou nevedel dohodnúť a nechcela mi dovoliť zhodiť si ani ťažký batoh z chrbta..story s ňou by mohla pokračovať ďalej, ale nejdem si kaziť spomienky. Radšej si pozrime výhľad z albergue:

Výhľad na vstupe do Oria.
Výhľad na vstupe do Oria. 
Výhľad z Albergue.
Výhľad z Albergue. 

Neskôr sme ešte ulovili večeru v miestnom supermarkete, a keď sme už boli vo švungu tak sme ulovili aj raňajky. V albergue bola kopa Nemcov, ale poriadna kopa Nemcov :-D. Neskôr som sa dozvedel že v Oriu bol v čase môjho prechodu cez mestečko v miestnom kempe stan pre pútnikov v ktorom mal každý pútnik svoju vlastnú bunku. Počas veterných nocí sa tam však zle spí, neviem však či je to nejaký rozdiel oproti kope chrápajúcich spolupútnikov. Bol som však dosť zničený a spal som dobre napriek všetkým chrapotom, ktovie, možno som chrápal najsilnejšie :-D.

Počas rozhovorov s ostatnými často padla reč na naše znalosti španielčiny, moje sú nulové, pochválil som sa že viem mierne anglicky a mierne poľsky, k tomuto som vždy dodal že poľština je na Camine veľmi pravdepodobne nepoužiteľná..len čas ukázal ako veľmi som sa mýlil.
Irun - Orio
42km - trošku zmena oproti plánu
+1233m/ -1341m
10:30:20

František Miškovič

František Miškovič

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek obyčajný - 4 končatiny + hlava. Zoznam autorových rubrík:  Krížom-krážomCamino Santigo 2017SúkromnéTaliansko 2015Nezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu