Deň 3. - Benátky - Rovigo - Ferrara

Autor: František Miškovič | 12.9.2015 o 20:51 | (upravené 12.9.2015 o 21:03) Karma článku: 3,40 | Prečítané:  413x

Dnes ma čaká mesto ktoré som túžil opäť raz vidieť, a určite sa sem ešte vrátim kým sa úplne potopí, samozrejme mám na mysli bájne Benátky.

Keďže som si chcel oddýchnuť pred dlhým dňom a včera som išiel do postele unavený po ceste z Graz-u a aj pomerne neskoro tak som si východ slnka na pláži odložil na iný deň. Mám len takúto rannú fotku z okna izby:

Po výdatných raňajkách (ešte som netušil že budú musieť opäť vydržať až do večere) som sa vydal na približne hodinovú cestu do mesta Mestre ktoré tvorí takpovediac vstupnú bránu do Benátok. Keďže parkovisko v Benátkach je drahé a z Mestre chodia do Benátok pravidelné autobusové a vlakové spoje tak som sa rozhodol využiť lacnejšie parkovisko a pre mňa (prosím nesmejte sa mi som len chlapec z dediny) premiérovo sa odviezť MHD. A kde inde je na to najvhodnejšia príležitosť? predsa v Taliansku.

Po vystúpení z autobusu som sa vydal na plánované potulky mestom vodných kanálov (už prestanem s týmito prívlastkami lebo sa začínam správať ako slovenský športový novinár).

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vybral som sa na túlanie po ostrove ktorý leží na pravom brehu Canal Grande až k okrajom štvrti Dorsoduro. Najskôr okolo pobrežia a potom späť okolo kanála až k jednému z troch mostov cez Canal Grande - Ponte dell'Accademia.

 

 

 

 

 

 

Pomaly som sa začal blížiť k San Marco (námestie sv. Marka) takže sa davy turistov cez ktoré som sa musel predierať začali zväčšovať a môj sen o novoročných vyľudnených Benátkach sa začal vytrácať.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Chvíľku som sa pomotal po menej turisticky vychytených častiach mesta a keď ma akútne pípanie ktoré mi oznamovalo končiacu sa životnosť batérie v telefóne prinútilo vrátiť sa na autobusovú stanicu.

 

 

 

 

 

 

V Benátkach som zažil aj menší zázrak. Mobil sa mi vybil asi minútu po tom ako ma donavigoval na autobusovú stanicu a aj som stihol pozrieť ktorým autobusom sa dostanem na parkovisko v Mestre na ktorom som odstavil auto. No bolo to proste báječné :)

Auto ma poslušne čakalo takže ako prvé som zapichol mobil do nabíjačky a potom so rozmýšľal čo ďalej..bolo cca 15:00 a keďže som si na Benátky vyhradil celý deň tak som mal trošku zmätok v plánoch čo ďalej. Na návrat do hotela bolo priskoro na ďalšie veľké mesto prineskoro.

Preto som sa rozhodol že sa vydám do mesta Rovigo. Do Roviga som sa dostal po hodinke jazdy a vybral som sa na objavnú prechádzku.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Keďže bolo ešte stále len približne 5 hodín poobede tak som sa rozhodol navštíviť ešte jedno mesto zo zoznamu. Voľba padla na blízku Ferraru ktorá bola viac-menej cestou do Lido Adriano. Po slabšej hodinke v aute som sa dostal na vytypované parkovisko, tento krát prekvapujúco zdarma, neskôr som však zistil prečo :D. Odiaľ som sa vybral na krátku prechádzku nočným mestom. Centrum bolo ešte stále (ako ináč) vianočne vyzdobené. Ulicami s prechádzali davy ľudí ktorý si vychutnávali ďalší voľný deň.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Prehliadka mesta sa skončila trošku netradične, najskôr trošku zmäteným, potom zúfalým a nakoniec až panickým hľadaním parkoviska :D. Bolo pekne zašité a schované asi 100m od iného parkoviska na rovnakej ulici ku ktorému ma GPS navádzalo. No kým som na to prišiel tak ma takmer 2x prepadli a raz znásilinili (teda bodaj by :D ). Po šťastnom nájdení auta som sa konečne vybral do Lido Adriano.

Cestou som sa stavil v Pizzerii uprostred ničoho v ktorej mali na výber asi 50 druhov pizz. Bolo tam pomerne plno, ale miesto pre mňa sa vždy nájde. Prekvapil ma čašník ktorý si myslel že ak bude hovoriť dostatočne nahlas po Taliansky tak mu aj taký urastený slováčisko ako ja budem rozumieť. No bohužiaľ nepodarilo sa mu to. Po výdatnej večeri som sa opäť rozbehol do Lido Adriano v ústrety posteli.

Zajtra ma opäť čaká niečo výnimočné a to východ slnka na pláži, jupí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?