Deň 1. - Námestovo - Graz

Autor: František Miškovič | 26.5.2015 o 22:27 | (upravené 27.5.2015 o 22:07) Karma článku: 4,83 | Prečítané:  667x

Zrazu prišlo opäť dlhšie obdobie voľna ako by som zniesol v prázdnom byte tak som sa rozhodol zas a znova vyraziť na cesty...

Plánovanie tejto dovolenky som začal prakticky v tom okamihu ako som za sebou zabuchol dvere na aute po návrate z Mauthausenu. Najskôr to boli len hrubé kontúry v štýle asi Taliansko a ak Taliansko tak určite Benátky. V Benátkach som už raz bol (stužková :D ) tak som si chcel po 10 rokoch oživiť spomienky. Rozhodovanie o ubytovaní bolo jednoznačné - musí to byť pri mori a nie ďaleko od spomínaných Benátok, ale o tom neskôr. Viem v januári je zima dokonca aj v Taliansku (kto by to bol povedal :D ) ale more má svoje čaro v každom ročnom období. V dátume som mal jasno pomerne rýchlo. Najdlhšie najbližšie voľno bez normálneho využitia bol prvý januárový týždeň.

Prvú etapu cesty do Talianska som sa rozhodol rozdeliť na dve časti, veď komu by sa chcelo na nový rok šoférovať 10-11 hodín a Rakúsko ktoré mi naposledy tak učarilo bolo na to ideálne. Viedeň bola na prestávku príliš blízko a Klagenfurt sa mi zdal priďaleko, takže Graz niekde medzi tým bol ideálna voľba.

Na cestu som vyrazil pomerne skoro, o 5 ráno, keďže bol prvý deň roku tak boli cesty prázdne a všetci okrem mňa a pár ďalších fanatikov spali. Zaujímave bolo že všetky autá ktoré som cestou po našej malebnej D1 stretol boli väčšinou obsadené jednou osobou a nebolo ich suma sumárum viac ako 20 (v mojom smere samozrejme). Po napojení na Rakúsku A4 a neskôr za Viedňou na A2 to už však bolo o inom, pokročilé dopoludnie malo asi svoj vplyv (prvý január-neprvý január).

Cestou som poctivo šoféroval a počítal snehové vločky takže na fotky neostal čas :), až po prvý cieľ cesty - Graz.

Po pomerne nenáročnom hľadaní vopred vytipovaného parkoviska (pri príprave na cestu mi dosť pomohla parkopedia.com, doporučujem) som sa konečne trošku rozhýbal a po zahnutí za prvý roh ma čakal úžasný pohľad:

Schlossberg - kopec v strede mesta s pevnosťou, úžasným kruhovým výhľadom na mesto a s mnohými neočakávanými prekvapeniami. Stredom kopca vedie ľahko priechodný tunel ktorým sa dá dostať na opačnú stranu odkiaľ vedie chodník hore, chodník je bezbariérový a nemusia sa ho obávať ani menej zdatný turisti, investícia do cesty výťahom ktorý premáva v útrobách Schlossbergu je podľa mňa zbytočná. Keďže v tento sviatočný deň výťah aj tak nepremával tak to museli všetci zobrať aj tak po svojich, mňa nevynímajúc.

Cestou hore ma prekvapili pomerne veľké (vzhľadom na dátum) davy. Po cca 20 minútovom výstupe som však zistil prečo si mnohý domorodci ale aj turisti vybrali na novoročnú prechádzku práve toto miesto.

 

Zimný Graz má svoje nepochybne svoje čaro.

 

 

 

V máji 1809, major Franz Hackher z Hartu dostal rozkaz brániť Schlossberg proti Napoleonovým jednotkám. Spolu s 17 dôstojníkmi a 896 vojakmi čelil obrovskej presile. Francúzi neúspešne zaútočili na kopec 8 krát s vojskom o celkovej sile 3000 mužov. Major Franz Hackher ustúpil spolu so svojími mužmi až po uzavretí prímeria. Na pamiatku "leva Hackhera" a jeho mužov bol postavený tento pamätník v roku 1909.

 

 

Po cca polhodinovom kochaní sa mierne zastretým výhľadom viedli moje kroky ďalej na hlavné námestie kde sa nachádza lekáreň ktorá je v prevádzke už neuveriteľných 475 rokov. http://www.adlerapotheke-graz.at/

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Po niekoľkohodinovej prechádzke mestom som pomerne neuveriteľne vyhladol a tak som sa rozhodol vyhľadať rezervovaný hotel. Na bookingu boli recenzie kadejaké ale tak našťastie som ich čítal až po návrate domov :D ja osobne som bol s Wasserpalast spokojný. Neskôr som zistil že som našťastie narazil práve na jediného pracovníka hotela ktorý vie po anglicky takže nebol problém dohovoriť sa.

Súčasťou hotela je aj čínska reštaurácia tak prečo neochutnať niečo iné než som zvyknutý?

Po večeri ešte rýchla obhliadka exteriéru baziliky Mariatrost. Žiaľ dni sú v zime krátke tak som nestihol všetko za denného svetla, ale aj noc má svoje čaro a to sa mi nasledujúce dni potvrdilo viac krát.

No a teraz hajde do vysokej, vŕzgajúcej a mäkkej postele, zajtra ma čaká vytúžené Talianskóóóóóó.

S výberom tejto zastávky som bol nadmieru spokojný, mesto je krásne a veľké tak akurát.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?