Za rozhodnutie niekam sa vybrať vďačím kamarátke Mirke. Po jednom predebatovanom večeri keď mi opisovala kam všade by chcela ísť som si povedal že musím aj ja niekam vyraziť veď čo som niečo menej :D našťastie bol pred nami 4 dňový víkend, na nešťastie som musel v sobotu do roboty takže na cestu ostala len nedeľa a pondelok..
Rozhodovanie na to kam vyrazím netrvalo dlho - muselo to byť autom za pár hodín dosiahnuteľné..no a v pamäti som mal nádhernú scenériu z Rakúskej diaľnice A1 Salzburg-Linz kde spoza protihlukových bariér na vodičov občas vykukne Mondsee. Vždy keď som išiel okolo som sa tam túžil zastaviť, nikdy som však na to nemal čas. Takže plán na prvý deň bol hotový, čo však s druhým dňom? Pôvodne som chcel ísť do Salzburgu, ale to mi prišlo príliš romantické na osamelé potulky, po rýchlom pohľade do mapy mi bolo jasné že blízko je niečo čo som tiež vždy chcel vidieť - slávne Orlie hniezdo - darček pre Hitlera k 50 narodeninám. Takže bolo definitívne rozhodnuté.
Raz sa možno vrátim aj k prvému dňu ale pre tento krát sa zameriam hlavne na Nacistické pamiatky.
Po skorých raňajkách som sa vybral k dnešnému cieľu - Berchtesgaden. Navigačné ma viedlo po cestách-necestách, škoda že bolo zatiahnuté a Alpy nebolo vôbec vidno. Tak čo už, nieje každý deň nedeľa.
Samotná orientácia v Berchtesgadene je pomerne jednoduchá, sú tam (pre mňa) dve hlavné atrakcie a to samotné Orlie hniezdo, na všetkých smerovníkoch označované ako Kehlsteinhaus a Konigsee. Nieje to však mŕtve mesto ako som čakal, naopak je veľmi živé s množstvom ľudí, nielen turistov.
K samotnému Orliemu hniezdu sa dá dostať dvoma spôsobmi a to pešo po turistickom chodníku alebo autobusom. Keďže počasie moc neprialo tak som sa rozhodol pre bus.
Cena za lístok bola v tom čase 16,10 EUR pre jednu osobu, platí pravidlo čím viac ľudí na jeden lístok tým lacnejšie to výjde na osobu. V cene je bus a výťah v Orľom hniezde.
Ak by ste sa vybrali pešo tak hore vedie turistický chodník ktorý občas križuje cestu pre autobusy ale ani zďaleka nieje s ňou totožný. Výstup hore samozrejme zdarma, rovnako aj vstup do samotného Orlieho hniezda. Platíte len za prípadne parkovisko a výťah. Samozrejme pešo sa dá dostať až úplne hore.
Po zakúpení lístka som si počkal na môj spoj do hniezda cca 10 minút a potom som na výzvu sprievodcu nastúpil do autobusu. Cesta trvala cca 30-45 minút. Niekedy po veľmi exponovaných útesoch, za krajšieho počasia musí byť aj samotná cesta zážitok. Počas cesty bolo v autobuse edukatívno-inštruktážne video o cieli našej cesty v nemčine a angličtine, našťastie som aspoň jednému rozumel. Náš sprievodca nás vyzval aby sme nevenovali pozornosť tomu ako si rezervovať spiatočnú cestu, vraj pôjdeme späť spolu a on to všetko vybaví. Vravím si super.
Po príjazde hore nás čakal prechod tunelom k výťahu ktorým sa vozil aj samotný vodca tretej ríše.
Vodič musel vojsť do tunelu štandardne, zaviezť Hitlera k výťahu, následne vycúvať von, otočiť sa, nacúvať späť dnu k výťahu tak aby sa Hitler vyhol samotnému aktu cúvania. Všetko toto musel stihnúť skôr ako sa Hitler vráti zhora. Dĺžku tunela si presne nepamätám ale bolo to niekoľko stovák metrov.
Hore sme sa vyviezli pozláteným výťahom.
V samotnom Orľom hniezde sú dva výťahy, tento celebritný a jeden rezervný určený hlavne pre zásobovanie a obsluhu hniezda. V samotnom Hniezde nikdy nespal ani jeden človek okrem správcu, dokonca ani samotný Hitler. Nebola tam žiadna spálňa.
Vo vnútri je v súčasnosti zriadená reštaurácia.
Menučko som nevyskúšal, môj rozpočet s tým nepočítal, radšej navšívim Gasthaus v Rakúsku.
Po krátkej prehliadke vnútra som sa vybral vonku odkiaľ bol za pekného počasia takýto výhľad..
..ja som sa musel uspokojiť len s hmlou..
..a nebojácnymi operencami..
Poletovali si akoby sa nechumelilo. Pre ne to bolo zjavne ideálne počasie a na návaly turistov boli určite zvyknuté.
Sprievodca nám o Orľom hniezde toho dosť porozprával..žiaľ moje spomienky odvtedy vybledli, každopádne zapamätal som si dôležitý údaj, a to že sa máme o 10:30 stretnúť pri výťahu a spoločne pôjdeme dolu. Takže som sa chvíľu potuloval po okolí, fotil čo sa dalo, aj keď pre hmlu toho moc nebolo. O 10:15 som už netrpezlivo prešľapoval pri výťahu a tešil som sa na vykúrený autobus spolu s kolegami z autobusu. Pri príjazde na parkovisko hovorí sprievodca že máme 15 minút času a stretneme sa o 11:15 pri schodoch, pár okamihov som dumal čo by tak odo mňa ešte mohol chcieť, až mi docvaklo že som sa prikmotril k nejakej skupine turistov ktorý išli hore náhodou rovnakým autobusom :D tak keby som to vedel dopredu tak by som sa hore dostal úplne zdarma keďže môj lístok vďaka tejto skupine nik nekontroloval. Nabudúce. Každopádne ďakujem tomuto pánovi (z Austrálie) za výklad ohľadom Orlieho hniezda.
Chvíľu som sa potuloval po parkovisku a dumal čo s načatým dňom, na priamu cestu domov bolo skoro prísť o 18:00 neprichádzalo v úvahu, náhodou by som si ešte aj stihol oddýchnuť. Na túru okolo Konigsee bolo príliš nekamarátske počasie, aj keď sa našli machri čo išli dážď-nedážď. Podľa pravidla: "Neexistuje zlé počasie, len zle oblečený turista". Ja som však nebol dobre oblečený tak som rýchlo prebehol ďalšie "Nazi" pamiatky cestou k domovine (veď čo je lepšie ako zaplniť si celý deň nacistami). Rozhodol som sa že navštívim koncentračný tábor Mauthausen.
Nájsť tábor v samotnom meste nebolo nič ľahké, možno som prehliadol nejakú tabuľu, skôr mi to však prišlo akoby sa domáci hanbili za svoju históriu, a asi aj majú za čo.
Na nešťastie bol pondelok a muzeálne časti tábora boli uzatvorené, na šťastie som tam bol až na pár Švajčiarov úplne sám.
Každý národ ktorého občania zahynuli v tábore má v zadnej časti svoj pomník.
Bolo ich veľmi veľa. Až z toho duša bolela.
Fotím o dušu keď tu zrazu čo sa nestalo? vybil sa mi telefón, po chvíľke uvažovania bežím (doslova) cca 1km k autu a dobíjam telefón, treba to dofotiť, veď čo ak by som sa sem už nikdy nevrátil?
Po cca 30 minútach nabíjania opäť bežím späť aby som dofotil aj zvyšok.
Táto zastávka ma núti zamyslieť sa nad slovami pod Českým pamätníkom. Sú veľmi vhodné aj pre túto dobu.
